Liečivé slzy

Alebo čo sa stane, keď sa dotkneme svojej duše

Raz som pozerala dokumentárny film. Bol o jednej panej, ktorá sprevádzala umierajúcich ľudí na ich poslednej ceste. Pripravovala ich, aj ich blízkych, na odchod z tohto sveta. Pomáhala im spracovať si emočne celý tento proces, aby sa to udialo s čo najväčším porozumením a prijatím.

Občas robila aj svadby.

Pamätám si jeden moment. Robili skúšku obradu. Stála pri ženíchovi a radila mu: „Keď budeš stáť pri oltári a budeš vidieť, ako tvoja snúbenica kráča tou uličkou v krásnych svadobných šatách a budú sa ti tlačiť slzy do očí… tak ich nepotláčaj. Dovoľ si ich. Vieš, tieto slzy neprichádzajú v živote veľakrát… Nenechaj si ujsť ten moment. Dovoľ si ho prežiť naplno.“

Úplne ma to odrovnalo. Ja som neplakala celé roky. Možno aj desiatky rokov. Niečo vo mne zatvrdlo. Asi preto, lebo som chcela byť silná. Okrem toho by mi to prišlo trápne, alebo by som sa hanbila pred ľuďmi. Všetky moje vnútorné bolesti sa pretavili do stresu, napätia a hnevu. Myslela som si, že slzy sú prejavom slabosti.

Ale toto bol moment, kedy som si uvedomila kvalitu a hodnotu sĺz.

Pretože som pochopila ten zdroj, z ktorého vychádzajú. Ten pocit dojatia, krásy a otvorenia. O koľko takých momentov som sa v živote pripravila?

O pár rokov neskôr som sedela na terase a tlačili sa mi slzy do očí. Bola som po rozchode. Nechcela som plakať. Nechcela som byť smutná. Chcela som byť veselá, v pohode a tváriť sa, že sa ma to nedotklo. Chcela som sa tomu nejako vyhnúť a zahnať tie myšlienky. Lenže roky osobnostného rozvoja ma naučili, že tadiaľ cesta nevedie a slzy treba jednoducho vyplakať.

A tak som sa uvoľnila a prijala som tú bolesť. Nechala som, nech vyviera z hĺbky môjho srdca vo forme sĺz. Zavrela som oči, vzlykala som a pozorovala, odkiaľ tá bolesť pramení. Z akého zdroja? Odrazu som bola zvedavá a chcela som vedieť, z čoho to vychádza.

Strašne to bolelo. Myslela som, že mi roztrhne hrudník, že sa zadusím. Ale pokračovala som až k samému koreňu tej bolesti. A potom… potom sa ten zdroj ukázal.

A ja som sa rozplakala ešte viac.

Už som neplakala bolesťou, ale krásou toho zdroja, krásou toho dojatia, krásou tých sĺz a krásou toho súcitu. Cítila som čistotu, nevinnosť a láskavosť tohto miesta. Ten zážitok bol neopísateľne nádherný a ja som fyzicky cítila, ako sa moje srdce otvára. A potom prišiel neskutočný pokoj, mier a vďačnosť za tento zážitok.

Odvtedy vnímam slzy ako hlboký, liečivý dar.

Každé slzy majú inú, jedinečnú kvalitu. A mňa baví objavovať ich rôzne esencie. Ale všetky vyvierajú priamo z našej duše. Pretože naša duša sa týmto snaží preliečiť naše bolesti a dostať nás naspäť do rovnováhy a pokoja.

Funguje to však len vtedy, ak si človek naplno dovolí precítiť tie slzy do hĺbky. Tak ako deti. Totálne a naplno… A o pár sekúnd sa smejú čistou radosťou.

Keď robím liečenia na diaľku, tak mi ľudia často píšu, že im tiekli slzy. Alebo keď počúvali niektorú moju meditáciu alebo na seminároch. Keď to vidím, tak viem, že sme trafili to miesto. Že sme sa dotkli duše.

A to je presne to, o čo sa snažím vo svojej práci.
Viesť ľudí k tomu zážitku, aké to je, keď sa dotknú svojej duše.

Každý takýto transformačný moment je ako jedinečná perla na náhrdelníku života. Tie perly sa sčítavajú a formujú hĺbku a charizmu človeka.

Možno jedného dňa, keď budeme umierať a pred očami nám bude bežať film nášho života, tak toto budú tie momenty, ktoré tam budú svietiť a vyčnievať. Ako perly naplneného života.

S láskou
Amrita

P.S. Ak máš aj ty chuť dotknúť sa svojej duše, preliečiť staré či aktuálne bolesti a zažiť si slzy dojatia a krásy, tak ťa pozývam na moje najnovšie liečenie na diaľku: Viac o anjelskom liečení duše si môžeš prečítať tu>>>

P.S.2. Viac inšpiratívnych článkov a meditácie zdarma nájdeš v mojej Facebookovej skupine tu>>>