Zabudnutá reč tela a mysle

„Dnes som sa opýtala svojho tela, čo potrebuje,
Je to veľká vec,
Keď vezmem do úvahy moju cestu
Nepýtania Sa Tak Moc.
 
Myslela som si, že možno potrebuje viac vody.
Alebo proteínov.
Alebo zeleniny.
Alebo jogy.
Alebo vitamínov.
Alebo pohybu.
 
Ale ako som stála v sprche
A pozerala som sa na jeho strie,
Jeho zaguľatenie tam, kde by som rada mala plochosť,
Jeho mäkkosť tam, kde by som rada mala pevnosť,
Všetky tie naprogramované priania,
Ktoré formujú môj balík
Nikdy-Nie-Celkom-Správnosti,
 
Veľmi jemne zašepkalo:
 
Mohla by si ma mať rada takto ako som?“
 
Hollie Holden

Ach… vždy keď si čítam tieto slová, tak ma to dojme k slzám…

Nikdy som nevedela odpovedať na otázku, keď sa ma na rôznych seba rozvojových seminároch pýtali: „Aký máš vzťah k sebe, máš sa rada?“ Moja odpoveď bola niečo asi také ako: „Ja neviem, asi hej, v pohode…“

Ale keď si čítam tieto slová, tak viem presne, čo nie je v pohode.

A ja sa už nechcem posudzovať. Nechcem veriť tej vonkajšej kritike, ani predstavám druhých o tom, ako by malo moje telo vyzerať alebo fungovať. Všetkým tým presvedčeniam a posudzovaniam, ktoré som si po čase zobrala za svoje. Chcem sa vrátiť k sebe. Chcem počúvať seba. A svoje telo. Chcem sa mať rada taká aká som.

Ja som sa nikdy neopýtala svojho tela, čo potrebuje.

Nikdy ma to nenapadlo. Nikdy som ho nebrala ako niečo dôležité alebo relevantné. Brala som ho ako takú samozrejmosť. A práve naopak, občas ma otravovalo. Signály môjho tela som ignorovala. Išla som cez limity. Vyhýbala som sa nepríjemným pocitom v mojom tele a čakala som, kedy prejdú. Nechcela som ho počúvať. Nebolo to príjemné.

Ale ono ku mne nikdy neprestalo hovoriť.

Vysielalo signály, volalo, kričalo. Moja duša prahla po prijatí, po uzdravení a návrate k celistvosti.

A toto volanie z hĺbky mojej duše ma priviedlo na cestu k sebe. A ja som prvýkrát začala počúvať. Počúvať, cítiť, vnímať a prijímať. A moje telo, duša a celá moja bytosť začali vibrovať radosťou. Ako keď sa stratené dieťa začne vracať naspäť domov.

Naše telo k nám prehovára cez rôzne symptómy.

To môžu byť: rôzne bolesti, choroby, nespavosť, alergie, závislosti, tráviace problémy alebo akékoľvek dysfunkcie tela. A tieto symptómy v sebe nesú dôležitú správu pre nás a pre náš život.

Ale my sme zabudli ako načúvať svojmu telu. Nevieme, čo sa nám snaží povedať, nerozumieme mu. Myslíme si, že nás obmedzuje, trestá alebo otravuje.

Naše telo si však v sebe nesie hlbokú múdrosť.

Je naším verným služobníkom a neustále nám pomáha. Je priamo prepojené s našou dušou. Je úžasným, nádherným, vesmírnym mystériom.

Aby sme sa opäť dostali do harmónie, zdravého fungovania a vnímania seba, potrebujeme obnoviť náš kontakt so svojím telom, počúvať ho a rozumieť jeho signálom – jeho reči.

Pred pár rokmi sa mi do rúk dostala krásna Osho meditácia: zabudnutá reč tela a mysle>>>

Táto meditácia mi pomohla radikálne zmeniť svoj postoj k sebe a k svojmu telu. Vrátilo ma to naspäť k prepojeniu so svojím telom. Naučila som sa rozumieť môjmu telu, sebe a tak fungovať viac v harmónii a celistvosti. A tým sa začalo meniť veľa vecí v mojom živote.

Moje telo sa začalo uzdravovať a moja duša liečiť.

Naučila som sa viac si ho vážiť, viac milovať, viac počúvať a byť zaň vďačná. Bol to pre mňa nádherný dar znovu objaviť láskavý vzťah k môjmu telu a k môjmu podvedomiu.

A keďže mi táto meditácia veľmi pomohla, tak som ju preložila a nahrala na video aj pre ďalších ľudí, ktorí hľadajú cestu k sebe. Je to naozaj krásny a dojemný zážitok. Takže ak trpíš akýmkoľvek symptómom tela a rád by si zistil, z čoho to pramení, čo tvoje telo potrebuje a ako spustiť svoj vnútorný liečivý proces, tak ju určite vyskúšaj.

Meditácia je vedená a trvá hodinu. Môžeš si ju pozrieť tu>>>

Ak ju už máš, tak mi napíš, ako na teba pôsobí a čo si sa naučil/a o svojom tele. Budem sa tešiť.

S láskou,

Amrita

P.S. Všetky moje aktivity môžeš sledovať v tejto FB skupine>>>

P.S.2. Nezabudni si pozrieť Osho meditáciu: zabudnutá reč tela a mysle>>>